Spomienky na snehuliaka
Martin Oskorip
Dovoľte mi spomienku: Sneží. Zima je v tomto období v plnej sile. V teple domova sedím pri okne a pozerám…
Ako deti sme trávili pomerne veľa času hrami. Z každého dvora sa na nás usmieval snehuliak. Kto nemal sánky, spúšťal sa z blízkeho kopca na vreci plnom slamy. Vyšľapané lesné chodníčky boli naše žily pulzujúce vo svete plnom fantázie a nekonečných možností. Kto sa nechcel ohadzovať so snehom, nepatril do partie. Zima a mráz neboli našimi nepriateľmi. Práve naopak. Spoločné stretnutia ráno, či podvečer. Vždy, keď bola chuť.
Mladosť nevníma čas ako obmedzenie. Nezaoberá sa ním. Nepotrebuje nenávisť ani malicherné spory. Jednoducho nad nimi nepremýšľa. Život sa zdá byť tak autentický. Má svoje starosti, túžby a veľmi veľa cieľov. Nie, nie je to len obdobie v kalendári. Je to stav mysle. Mysľou sme my. Niečo sa samozrejme zmenilo, no myseľ a my ostávame.
A tak si sedím v teple domova a pozerám… Máte už vonku aj vy svojho snehuliaka?