Architekt nádeje
Martin Oskorip
Kto ticho a bez slávy pomáha deťom na vojnami zničených územiach? Kto vo voľnom čase pracuje s opustenými zvieratami? Kto sadí stromy v oblastiach, kde sa šíri púšť? Ich hlavným nástrojom nie je optimizmus, ale zmysel. Ako učil Viktor Frankl ľudí vo veľmi ťažkých podmienkach koncentračných táborov: „Poslednou slobodou človeka je vybrať si vlastný postoj“.
Architekti nádeje vedia, že hoci nemôžu napríklad zmeniť smer vetra, môžu však nastaviť plachty. Nádej neznamená naivne myslieť si, že všetko bude dobré. Je to svojim spôsobom remeslo. Architekti nádeje sa nerodia do šťastných období. Keď sa svet okolo nich rúca, oni nečakajú na záchranu, berú do rúk tehly z vlastných sklamaní a začínajú stavať nanovo.
Tento proces nevyžaduje robiť veľké gestá. Je vytvorený z malých víťazstiev. Z rozhodnutia vstať, pomôcť inému alebo urobiť prvý krok k zmene. Staňte sa architektmi vlastného zajtrajška, začnite prvou zmenou už dnes.