
Martin Oskorip
Sme ako rieky, ktoré sa tvoria z rôznych prameňov, no smerujú k rovnakému moru. Naša cesta duše začína často otázkou niekde v tichu lesa, alebo pohľadom upreným do neznáma. Možno na nočnú oblohu, kde sa hviezdy v tichosti rozprávajú o našom spoločnom pôvode.
Náš duchovný život nie je pre nás dogmou. Sme živé organizmy s vlastným svedomím. Učíme sa od vody, ako sa vyhýbať prekážkam s jemnosťou. Učíme sa od stromov, ako stáť pevne na zemi a pritom vzhliadať k slnku.
Kráčať takouto cestou pre nás znamená uznať, že sa v každom z nás nachádza ten istý vesmír. Nie sme tu preto, aby sme sa schovávali niekde v tme. Sme tu preto, aby sme si navzájom svietili na cestu. Hoci po nej mnohokrát kráčame sami, nakoniec sa predsa len spoločne stretneme. Sme prepojení v láske, slobode a v úcte k zázraku samotného bytia.